lisbeth

 Tak, vážení a milí...

Chcem vám dnes napísať, ako víťazí dobro nad zlom, krásne nad škaredým, potešujúce nad zarmútiteľným, neočakávané nad očakávaným, prekvapujúce nad rutinným...

        Nedávno som sa ponevierala po nete a v istej spleti "humusu" som našla čosi, čo by som bola čakala hádam najmenej... Nenormálne normálny pokec s neočakávaným " proťajškom" v neočakávanú dobu. Preberali sa neočakávane obyčajné témy s prekvapujúcim záverom. Končilo to obyčajným ahoj. Uznajte...tu? ))) Kto je znalý veci, pochopí !!! )))

         Na druhý deň to malo mať pokračovanie, ale nemalo. Zúčastnení chceli, len technika zaprotestovala. Čo už... Hlavou múr neprebiješ. Uznajte, že vám chtiac- nechtiac stúpne tlak, keď si platíte nekresťanské prachy za niečo, čo očakávate, že bude fungovať minimálne tak ako má. Tak snáď nabudúce ...)))

Ďalší deň ma čakalo školenie vo vzdialenom meste. Šla som tam bez veľkých očakávaní. Niečo popočúvam, niečomu sa hádam priučím, snáď stihnem i skorší autobus a možno stretnem nejakých známych. Nestalo sa! Vlastne, časť z toho áno, ale to posledné ... Veď posúďte. Sedím si, snažím sa sústrediť a počúvať prednášku. Ale moje viečka sú také ťažké...!!!  Zrazu "teacher trainer" chce, aby sme vytvorili skupinky, v ktorých máme stručne rozobrať danú tému. Mladá kočka predo mnou sa otočí a naznačí mi, že je pripravená na rozhovor. Šibalské oči, potmehúdsky úsmev na tvári, ktorá prirodzene vyžarovala signál-oslov ma, som pohodový človek pripravený počúvať ťa, plný optimizmu-bez pretvárky. Hneď ma prešla ospalosť ))) a odvtedy som netrpezlivo čakala, kedy zadá dotyčný ďalší podnet na rozhovory vo dvojiciach a zaujímavá osôbka sa znovu otočí ku mne. V podstate ... odvtedy sme s "mojou" novou kolegynkou fungovali ako zohratá dvojka. Zistila som, že máme podobný slovník, mimiku, názory atď. A ešte pár dôležitých vecí, o ktorých som sa mala dozvedieť o chvíľu.

 Čas obeda. Zmaturovali sme čo a ako v jedálni, vybrali stôl v kúte jedálne, kde sme mohli nerušene debatovať ďalej. Zalovila som polievkovou lyžicou v tanieri a na pol ceste k ústam mi zrazu stuhla ruka. Mladá sa pred jedlom prežehnala. Poskočilo mi srdiečko a zároveň som sa zahanbila. Rýchlo som si spravila nenápadne krížik na čelo, ako to robievam doma. Odvtedy sa moja nálada upravila úplne. Oproti mne sedí spriaznená duša . Super! O chvíľku sme prešli k témam blízkym ľuďom, ktorí sa prežehnávajú častejšie ako druhí. )))

Cestou na stanicu sme už preberali témy, s ktorými sa odvážite vyrukovať len pred blízkymi priateľmi. Môj autobus mal ísť skôr ako jej, tak ma šla odprevadiť. Na naše prekvapenie na zastávke ešte stál autobus, o ktorom som si myslela, že ho už nestihnem. Veci mali rýchly spád, narýchlo sme sa rozlúčili, lebo šofér už chcel „dvíhať  kotvy“ a kvôli nám dvom nemohol. Ja som popamäti rýchlo hľadala peňaženku a na moje prekvapenie...nová kamoška nestratila duchaprítomnosť, rýchlo načmárala svoj e-mail na kúsok papiera a podala mi ho.

Autobus sa pohol a mne zostalo na jazyku veľa nezodpovedaných otázok. Dnes snáď technika nezlyhá ... ))) Ešte večer sa jej ozvem !!!